Vrchne kvasené pivá
Vrchne kvasené pivá kvasia pri vyššej teplote, na povrchu zostáva podobná krusta ako pri výrobe kvásku pekárskymi kvasnicami. Takéto pivá majú výraznejšiu chuť a vôňu. Vrchne kvasené pivá sú v obľube najmä u menších pivovarov, potrebujú totiž znateľne menej času na dozretie pri teplotách 15-20 ° C, čo zaisťujem vyššiu výstavu. Doba kvasenia sa pohybuje okolo troch týždňov, v niektorých prípadoch však môžu kvasiť aj niekoľko mesiacov. Vyššia teplota zapríčiňuje vyššiu kvetnatosť chutí konečného piva a často v nich nájdeme aj netradičné vône ako je vôňa klinčekov, pomaranča, banánu alebo grepu, hoci žiadna z uvedených surovín sa počas procesu varenia k pivu ani nepriblížila.
K obvyklému problému vrchného kvasenia patrí spájanie kvasiniek s baktériami z okolitého ovzdušia, čo znemožňovalo historicky používať túto metódu v letnom období. V súčasnosti je technicky možné kontrolovať teplotu a okolitú atmosféru umelo, takže je možné využívať vrchné kvasenie po celý rok. Toto malo za následok oživenie metódy vrchného kvasenia v súčasnosti.
ALE
Termín - ALE - pochádza z anglického jazyka, kedy sprvu označoval len pivá varené bez použitia chmeľu. Dnes, v užšom zmysle označuje tradičné Anglické, Americké a Belgické pivá, v širšom slova zmysle sa potom občasne používa na označenie všetkých vrchne kvasených pív ako protiklad k typicky českému pivu ako spodne kvasený český ležiak. Pod názvom Ale by sme teda mohli nájsť aj pivné štýly ako je napr.: stout, porter alebo weizen.
Pivné štýly:
Niektoré pivá zastupujúce tento pivný štýl - najmä APA (American Pale Ale) a EPA (English Pale Ale) - sú silne chmelené, kladúce dôraz ako na vysokú horkosť tak aj na nezameniteľnú arómu typickú pre chmeľu so zahraničným pôvodom - USA, Anglicko, Nový Zéland . Čoho je docielené pridávaním veľkého množstva chmeľu v neskorších štádiách výroby piva, takýchto postupov je dnes už niekoľko - pridanie chmeľu na konci varenia, po jeho skončení, pri chladení, čírení piva, pri stáčaní do fermentačných nádob alebo v priebehu fermentácie a zrenia piva ( preslávené chmelenie za studena).
IPA (Inidan Pale Ale)
Silné chmelenie s dôrazom na chmeľovú arómu je typické najmä pre pivný štýl IPA (Inidan Pale Ale). Piva tohto pivného štýlu majú výraznú chmeľovú arómu, ktorá prevažne vykresľuje tóny citrusov, tropického ovocia, borovicového ihličia či rôznorodého korenia.
Blond Ale
Piva štýlu Blond Ale sa varí najmä z jačmenného sladu. Občas sa pridáva pšenica s podielom až 25%, ostatné prísady do tohto piva sa neobmedzujú iba na chmeľ, väčšinou majú bylinný charakter. V niektorých častiach Belgicka sa chmeľ zámerne čiastočne alebo dokonca úplne vylučuje, vďaka nízkej horkosti potom vyniknú sladové podtóny a ovocné dozvuky.
NEIPA (New England IPA)
Skratka NEIPA je názov pivného štýlu New England IPA. Pivo New England IPA (NEIPA), je výrazne hmlisté, mliečne až dokonca kalné. Zákal, spôsobuje vysokú nestabilitu piva, senzoricky sa rýchlo kazí. Z tohto dôvodu je NEIPA často iba na regionálnu distribúciu. Chuť aj vône majú silný ovocný charakter tropického ovocia po vyšľachtených chmeľoch ako je - Amarillo, Simcoe, Mosaic, El Dorado, Citra. Ovocné tóny sú miestami až také silné, že pripomínajú ovocné šťavy čo robí tieto pivá veľmi populárne.
Sour
Sour ale čiže kyseláč. Kyslé, vrchne kvasené pivá rastú na obľube ozbvlášť vďaka nízkemu obsahu alkoholu, ktorý ich robí jasnou voľbou pre horúce letné dni. Kyslastá chuť často pripomína skôr známejší cider alebo ovocnú golier.
Weizen
Weizen je osviežujúce pivo s Bavorským pôvodom. Typické je použitie vysokého podielu pšeničného sladu, aspoň 50%. Pre vôňu aj chuť tohto pivného štýlu sú typické tóny banánov, citrusov a klinčekov. Farba býva slamová až bronzová. Štandardný je zákal tvorený kvasinkami variantu Hefe-weizen, ak sa jedná o pivo číre, ide o variant Kristal-weizen.
Stút
Už viac ako dve storočia je stout popisovaný ako samostatný pivný štýl. Tento Írsky pivný štýl preslávilo pivo Guiness ktorého vznik sa datuje okolo roku 1759. Pre stout je typická veľmi tmavá farba s pompéznou husto krémovou penou. Chuť je karamelová až pražená, so zanedbateľnou sladkosťou, nízkou plnosťou a vyšším obsahom alkoholu, ktorý sa väčšinou pohybuje okolo 7-8% alc. obj.
Porter
Porter je tmavé pivo podobné stútu, ktoré je pôvodne z Londýna. Chuťovo sa jedná o vyzreté pivo, ktoré sa podáva chladené na teplotu 13°C. Existujú aj spodne kvasené portery.