História piva
Pivo, tento božský penivý nápoj a naša veľká pýcha, považujeme my, Česi, za svoju doménu. Rozhodne sme to však neboli my, kto sa môže za vynálezcu zlatistého moku považovať.
A tiež nie je pravda, že by bol tento nápoj starý najviac niekoľko storočí. Všeobecne dnes historici za vynálezcu tohto geniálneho penivého pitia považujú starovekú civilizáciu Sumerov, existujúcu v období 4.000 – 2.000 rokov pr.n.l. medzi riekami Eufrat a Tigris. Samozrejme sa nejednalo ani zďaleka o pivo dnešnej podoby, teda s riadeným kvasením, vypracovanými receptúrami, dôrazom na chuť, farbu, penu alebo správne vychladenie. Nejednalo sa ani o pivo, ktorého základnou surovinou bol dnešný chmeľ, Žatecký poloraný červeňák ešte neexistoval, rovnako ako samo mesto Žatec, preslávené jeho pestovaním. Chmeľ do výroby piva zaradili o niečo neskôr starí Babylončania, zhruba v 2. tisícročí pr.n.l. Tiež ďalšia nevyhnutná surovina, jačmeň nebol na začiatku zrodu dnešného lahôdkovo horkého nápoja. Dá sa spoľahlivo dokázať, že prapôvodom piva bola skvasená pšenica.
Pivo ako náhoda
Priamo za vznikom stála, ako to už u geniálnych vynálezov býva, náhoda. Či už išlo o to, či niekto nechal chleba vonku a napršalo
do neho, alebo niekto dal chlieb chorému do vody, či sa tak stalo omylom v pekárni, je isté, že opojné účinky piva boli okamžite spozorované a vývoj v tomto prekrásnom odbore nabral okamžite strmý rast až do dnešnej podoby, keď správne vyrábané, podávané aj užívané pivo môžeme považovať za luxusne chutiaci nápoj, jednoducho pivo ako chren!
Skôr než bol do výroby piva zavedený dnes neodmysliteľný chmeľ, dosahovalo sa v nápoji požadovanú horkosť napríklad pražením okoralého chleba. Väčšinou sa používal jačmenný chlieb, a preto je dnes jačmeň ďalšou neoddeliteľnou súčasťou pri výrobe piva. Pivo tiež nemalo pivnú penu a nefiltrovalo sa, bolo silne zakalené. Zaujímavosťou je, že už Chammurapiho zákonník, teda zhruba v polovici 2.tisícročia pred naším letopočtom počítal s nepoctivými krčmovými, ale aj výrobcami piva, ktorí boli zákonne trestaní plákaním vo vode. Tento obyčaj bol, ako vieme vykonávaný na hostinských ešte v ranom novoveku.
V staroveku na dlhú dobu pivo stratilo svoje postavenie, pretože prednosť v tom čase dostávalo predovšetkým víno a napríklad Kelti zase pili najviac medovinu. Pivu zostali verní predovšetkým Germáni, čo ako vieme, platí dodnes, pretože práve naši západní a južní susedia, teda Nemecko a Rakúsko, sú krajiny, ktoré v spotrebe piva na hlavu našej krásnej kotline konkurujú.